shutterstock_77491957

Cukor je jed! Škodí rovnako ako alkohol!

Pravda je horká. „Potraviny, ktoré obsahujú cukor a sladidlá, škodia zdraviu do tej miery, že by sme ich mali kontrolovať rovnako ako alkohol a tabak,“ tvrdí nekompromisne odborník na detskú obezitu Robert Lustig z Kalifornskej univerzity v San Franciscu na stránkach amerického odborného časopisu Nature. V krajine plnej tučných detí a dospelých článok okamžite vzbudil veľkú pozornosť. A nielen ten. Lustigovu prednášku

Cukor: Horká pravda si na YouTube pozreli už takmer tri milióny zvedavcov. Nedá sa povedať, že by lekár a jeho vedecký tím objavili niečo nové pod slnkom, rafinovaný cukor označil za jed už doktor William Cody Martin v roku 1957. Známe fakty však vedci uviedli v nových súvislostiach. Cukor totiž považujú za oveľa nebezpečnejšieho zabijaka ako tuky.

RAFINOVANÝ JED

„Pribúdajú vedecké dôkazy o tom, že cukor môže vyvolávať chronické choroby a je jedovatý pre pečeň. V malom množstve nepredstavuje problém, ale vo veľkom zabíja – pomaly, ale isto,“ argumentujú. Zo zdravotného hľadiska ide v prvom rade o nadmerný príjem kalórií a s tým súvisiacu obezitu. Zvyšuje sa hladina cukru v krvi a riziko cukrovky. Pribúdajú poruchy metabolizmu tukov, kvasinkové ochorenia, zaťažuje sa pečeň.

Zvyšuje sa krvný tlak, riziko infarktu a iných srdcovo-cievnych chorôb. Organizmus sa prekysľuje a ochudobňuje o vitamíny, bielkoviny a minerály, najmä o vápnik, ktorý je dôležitý pre kosti a zdravé zuby. Dôsledkom je osteoporóza a zubné kazy.

Pôsobí na nervový systém a mozog. Zvyšuje sa hladina adrenalínu, čo môže viesť k podráždeniu, nesústredenosti a hyperaktivite, najmä u detí. Negatívne ovplyvňuje aj starnutie kože a tvorbu vrások, znižuje imunitu. Prečo zrazu taký hon na čarodejnice?

Pre náš organizmus predsa cukor predstavuje hlavný zdroj energie! Áno – tak to zariadila evolúcia. Práve preto sladká chuť dráždi naše chuťové receptory na jazyku a spôsobuje nám pôžitok. Ibaže naši predkovia si dopriali sladké len niekoľko mesiacov v roku, nie po celý rok a v takých množstvách ako my. A jedli ho najmä v ovocí a celozrnných obilninách, nie vo forme rafinovaného cukru, ktorý pri priemyselnom spracovaní stráca všetky živiny. Dnes je lacný, máme k nemu ľahký prístup, chutí nám a dobre sa predáva.

Podľa odborníkov by mal človek, ktorý fyzicky nepracuje, denne prijať maximálne šesťdesiat gramov cukru, v skutočnosti je to štatisticky minimálne dvakrát viac. Priemerný Čech napríklad v potravinách zje a vypije asi štyridsať kilogramov za rok, pred sto rokmi to bolo dvadsaťjeden. Nemec do tela ročne dá tridsaťpäť kilogramov, pred rozmachom premyslenej výroby cukru v devätnástom storočí to bolo menej ako desať kilogramov. Slovák je na tom pravdepodobne rovnako.

SME PRESLADENÍ

Samotný biely cukor by nebol problém, keby sme ho mali v strave primerane. Väčšina z nás však má problém ustriehnuť si príjem energie nielen v sladkostiach, ale aj v ostatných potravinách, ktoré ho čoraz častejšie obsahujú. Extrémnej celosvetovej spotrebe cukru nahráva fakt, že v posledných desaťročiach sa za hlavné zlo pre ľudský organizmus považovali tuky. Odborníci na výživu vydali odporúčania na zníženie ich obsahu v potravinách. Trh i naše myslenie postupne zaplavili nízkotučné produkty. Aby lepšie chutili, začali výrobcovia do nich pridávať čoraz viac cukru. Keďže odborníci opäť zdvihli prst a varovali pred toľkým „cukrovaním“, do módy prišli produkty s označením „light“ alebo „bez cukru“.

Namiesto priemyselne vyrábaného cukru obsahujú priemyselne vyrábané sladidlá, ktoré síce neobsahujú kalórie, návyk na sladké však ostáva. Navyše, o umelých sladidlách v potravinách a ich negatívnych vplyvoch na zdravie, napríklad v podobe alergií, sa už dlhšie vedie búrlivá debata nielen v odborných kruhoch, ale aj medzi laikmi. Poľnohospodári a potravinári, samozrejme, nemajú vôľu na tomto stave nič meniť. Prečo by sa mali angažovať za zníženie spotreby cukru, keď ide o zisky a zamestnanosť? Naopak, ešte viac investujú do reklamy a marketingu.

O to väčšiu chuť povedať „stop cukru“ majú vedci a lekári. „Nechceme ho zakázať,“ píše jedna zo spoluautoriek článku Laura Schmidtová. „Chceme len, aby nebol taký dostupný, ako je dnes.“ Navrhujú, aby výrobky obsahujúce cukor mali vyššiu spotrebnú daň.

RÝCHLE VS POMALÉ

Väčšina z nás sa s tvrdením, že biely rafinovaný cukor je jed či droga, vyvolávajúca závislosť, už určite stretla. V médiách, u lekára, pri chudnutí. Vieme to, ale maškrtenie nám za to stojí. Vychutnávame si tú sladkú rozkoš v zákuskoch, čokoládach, koláčoch, mede, džemoch. Oveľa menej si však uvedomujeme, že cukor obsahuje množstvo ďalších výrobkov, napríklad salámy, majonézy, kečup, horčica, mrazené polotovary, alkohol. Ale aj ranné cereálie, tvarohové dezerty, ochutené jogurty, ktoré tak radi dávame deťom. Takisto ovocie, zo zeleniny najmä mrkva, hrach, kukurica, cvikla, zemiaky, potom cestoviny, ryža, chlieb, pečivo… Je takmer v každej potravine, ktorú si kúpime. Rozdiel je však v tom, či ide o jednoduché cukry, alebo o zložené. „Nesmieme ich hádzať do jedného vreca,“ vysvetľuje MUDr. Eva Smíšková, všeobecná lekárka zo súkromnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

„Jednoduché cukry – monosacharidy – sú tie, z ktorých máme na jednej strane sladký pôžitok, na druhej strane z nich priberáme. Skrýva sa za nimi najmä klasický rafinovaný cukor. Z neho sa, žiaľ, skladá väčšina sladkostí, ktoré si nevieme odoprieť. Voláme ich aj „rýchle“ cukry, pretože majú vysoký glykemický index. Znamená to, že telu rýchlo dodajú energiu a nenútia ho siahnuť po svojich vlastných tukových rezervách. Navyše po nich rýchlo vyhladnete. Zložené cukry – polysacharidy alebo komplexné sacharidy – sú „pomalé“, pretože energia z nich sa do tela vstrebáva postupne a oveľa lepšie nás zasýtia. Majú nižší glykemický index. Ide o ryžu, chlieb, cestoviny a cereálie, najmä celozrnné. Tie naše telo potrebuje, pretože obsahujú vlákninu a niektoré dôležité minerály a vitamíny.“

VODU NECHCEM!

Špeciálnou kapitolou sú sladené nápoje. Koľkí pijeme čistú vodu, neochutený čaj alebo minerálku? Odborníci zistili, že detská obezita súvisí predovšetkým s nadmerným pitím sladených nápojov. Ktorému dieťaťu mama ráno nepripraví teplé kakao, do školy nezabalí medový čaj, škatuľkový džús, ovocnú šťavu alebo sirupovú vodu? „Moja matka bola lekárka na dedine. Ako žiaci sme sa chodili stravovať do miestneho hostinca, školská jedáleň vtedy ešte nefungovala,“ spomína Júlia (45). „Všetky decká pili kofolu alebo žltú zelerovú malinovku, bohatší kokakolu alebo pepsikolu.

Veľmi som trpela, lebo som to mala zakázané.“ Dnes by sa sladených nápojov nedotkla, jednoducho jej nechutia. Má vlastné deti a robí presne to isté, čo kedysi jej mama. „Syn to prijal bez problémov už ako malý. Dcéra však protestuje. Vypije síce čaj bez cukru aj vodu z vodovodu, ale oveľa menej, ako by mala. Tvrdí, že vodu si do fľaše na školskom záchode ‚čapovať‘ nemieni. Tak si v bufete kúpi ľadový čaj či ochutenú minerálku. Kolu si netrúfa.“ Júliu mrzí, že v našich školách nefunguje sugar free pitný režim.

„V západnej Európe a Amerike je bežné, že vo verejných budovách sa nachádzajú pitné fontánky. V Bratislavskom kraji ich asi v piatich či šiestich školách vybudovala vodárenská spoločnosť. Je to síce chvályhodné, ale je to len kvapka v mori,“ uvažuje. Odborníci na výživu už dávno pochopili, že najslabším ohnivkom v cukrovej reťazi sú deti. Vo svete vznikajú sugar free školy a škôlky, v našich končinách majú väčšiu šancu presadiť sa skôr v súkromných montessori či waldorfských školách.

NAJZDRAVŠÍ JE TEN, KTORÝ NEZJETE

„Dobre teda, biely cukor je jed. Nedá sa niečím nahradiť? Napríklad hnedým. Počula som, že je zdravší. A aký je rozdiel medzi repným a trstinovým?“ pýta sa Petra (20), ktorá chce počúvať argumenty odborníkov. Rada by sa rozumne stravovala, je veľa zeleniny, športuje, ale bez sladkých dobrôt neprežije. „Cukor sa skladá z jednoduchých cukrov fruktózy a glukózy,“ objasňuje MUDr. Eva Smíšková. O repnom a trstinovom cukre hovoríme z hľadiska pôvodu.

Za o niečo zdravší sa považuje trstinový, pretože obsahuje nepatrne viac fruktózy. Tá má nižší glykemický index, preto o čosi menej rozkolíše hladinu krvného cukru. Podľa spracovania sa cukor delí na biely, rafinovaný, a hnedý, nerafinovaný. Rafinácia je postup pri spracovaní repného aj trstinového cukru. Ide vlastne o zbavovanie prímesí, bielenie a kryštalizáciu.

Týmto procesom sa z cukru oddeľuje melasa, ktorá dáva surovému cukru jeho typickú hnedastú farbu. Má charakteristickú chuť, farbu aj arómu a obsahuje dôležité minerály: sodík, draslík, vápnik, horčík, železo a aminokyseliny. Keď to zhrnieme: Hnedý cukor obsahujúci melasu, a ešte viac trstinový ako repný, možno považovať za menšie zlo ako biely a repný, pretože má o niečo vyšší obsah minerálov a nižší glykemický index. Tie rozdiely sú však zanedbateľné. Energetická hodnota oboch cukrov je rovnaká. Ak sa chcete naozaj zdravo stravovať, najlepšie riešenie vidím v úplnom obmedzení akýchkoľvek jednoduchých cukrov.“

ČO SA DEJE V TELE?

– Mozog potrebuje veľa energie. Získava ju z „pomalých“ sacharidov, ktoré naše nervové bunky vedia spracovať a využiť. Rafinovaný cukor k nim však nepatrí, lebo sa nezmenený dostáva do čriev a rýchlo sa vstrebáva do krvi.
– Ak zjeme jedlo s vysokým obsahom „rýchleho“ cukru, napríklad sladkosti, jeho hladina v krvi rýchlo stúpa.
– Z pankreasu sa vylučuje hormón inzulín, ktorý prudko znižuje hladinu cukru v krvi na začiatočnú hladinu alebo dokonca ešte nižšie, pod úroveň hypoglykémie.
– Chemické látky neurotransmitery signalizujú mozgu opätovný nedostatok cukru, a teda energie, čo sa prejavuje únavou, nesústredenosťou, hladom, alebo až vlčím hladom. Ten nás núti znovu jesť, často opäť sladké. Prijímame teda ďalšie zbytočné kalórie a priberáme.

ČÍM NAHRADÍTE BIELY RAFINOVANÝ CUKOR?

Prírodnými sladidlami, najlepšie v biokvalite. Je v nich rozdiel hlavne v tom, ako rýchlo bude po ich konzumácií stúpať hladina krvného cukru, teda aký majú glykemický index.
– Medom, javorovým sirupom alebo sušenou trstinovou šťavou radapurou. Obsahujú hodnotné živiny, majú však vysoký GI.
– Prijateľný GI majú obilné slady (napríklad jačmenný) a sirupy (špaldový, jablkový, ryžový, datľový).
– Medzi sladidlá s nízkym glykemickým indexom patrí sirup z agávy (GI 46), ovocný cukor (GI 20), brezový cukor xylitol (GI 7) a stévia (GI 0).

Zdroj: http://www.pluska.sk
Zdroj foto: www.shutterstock.com